Oznam
Školská pripravenosť
Školská pripravenosť – základné informácie.
Máte dieťa vo veku 5-6 rokov a uvažujete
- či má byť zaškolené alebo nie?
- ako sa mu bude v škole dariť?
- je dostatočne pripravené?
- treba sa mu do zápisu osobitne venovať?
- a čo potom do septembra?
- na koho sa obrátiť o informácie?
Čo znamená „školská pripravenosť“?
Bežne sa zaužíval termín „školská zrelosť“. Toto označenie však znamená skôr biologickú stránku – dozrievanie nervových spojov v centrálnej nervovej sústave, čo umožňuje rozvíjanie rozumových schopností, vnímania, pozornosti, reči a komunikačných zručností.
Dieťa si tak dokáže osvojovať nové poznatky nezámerným aj cieleným spôsobom (počas hry aj učením).
Na úspešné zvládanie školských požiadaviek je okrem „zrelosti“ rozumovej potrebná aj určitá úroveň vyspelosti telesnej (napr. primeraný vzrast), emocionálnej a sociálnej (samostatnosť, schopnosť sústrediť sa na určenú dobu, ústup hravosti, schopnosť nadviazať kontakt, spolupracovať, prijímať zadávané úlohy a dokončiť ich a pod.).
Na vývin dieťaťa vplývajú na jednej strane vrodené predpoklady (genetický základ), na druhej strane vonkajšie prostredie – výchova a podnetnosť prostredia (rodina, predškolské výchovné zariadenia).
V neposlednom rade zohráva významnú úlohu vlastná aktivita dieťaťa – záujem, snaha učiť sa, dozvedať sa nové veci. Všetky uvedené prvky spolu v rozhodujúcej miere prispievajú k výslednému stavu na konci predškolského veku – k úrovni školskej pripravenosti.
Školská pripravenosť zahŕňa nielen biologické danosti dieťaťa, ale tiež výsledok jeho učenia sa v najširšom zmysle slova.
Zisťovanie školskej pripravenosti
Orientačné posúdenie školskej pripravenosti sa často robí pri zápise do školy. Deťom sa môžu zadať úlohy – napríklad niečo nakresliť, učiteľky sa s nimi porozprávajú a v prípade, ak sa spozorujú odchýlky od bežne očakávaných výsledkov, rodičom sa odporučí navštíviť poradenské zariadenie (centrum poradenstva a prevencie, CPP), kde psychológ pracuje s dieťaťom individuálne a na základe viacerých testov a metód či postupov zhodnotí možnosti dieťaťa úspešne zvládnuť požiadavky školy, poradí rodičom, ako ďalej postupovať a dá vyjadrenie, odporučenie – správu z diagnostického vyšetrenia.
Jedným zo základných postupov na zisťovanie pripravenosti detí na vzdelávanie sú testy školskej pripravenosti. Tieto psychológ zadáva individuálne alebo v malých skupinkách na základe orientačne zaznamenaných možností detí:
- deti, ktoré pochádzajú z odlišného sociálneho alebo kultúrneho prostredia, ktorých materinský jazyk nie je vyučovacím, ktoré do predškolského zariadenia nechodili vôbec alebo len občas – potrebujú individuálny prístup na to, aby sa zistili ich slabé a silné stránky, ktoré nasmerujú vyučovací proces;
- deti z bežného prostredia môžu absolvovať test v malých skupinách, čo súčasne umožní zaznamenať prejavy v správaní, ako samostatnosť, schopnosť spolupracovať, porozumenie inštrukciám a pod.
Test školskej pripravenosti - zrelosti nezisťuje úroveň všeobecných rozumových schopností (inteligenciu). Zameriava sa na jednotlivé oblasti, ktoré sú dôležité na začiatku vzdelávania – na pripravenosť učiť sa čítať, písať, počítať, teda do akej miery je rozvinutá pozornosť, zraková a sluchová rozlišovacia schopnosť, pamäť a uvažovanie.
Zaškolenie – odklad školskej dochádzky a predčasné zaškolenie
V niektorých prípadoch rodičia zvažujú, či dať dieťa do školy, alebo chcieť odklad zaškolenia.
Tu treba povedať, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym spôsobom, často aj súrodenci majú odlišné predpoklady, skladbu či súbor schopností. Rodičom sa niekedy zdá, že odloženie zaškolenia „predĺži dieťaťu detstvo“. Všeobecne to však takto neplatí – dôležité sú charakteristiky daného dieťaťa, a to nielen formálne (dátum narodenia – „letné deti“), ale aj zdravotné (časté ochorenia, zdravotné postihnutie). V tomto druhom prípade je nevyhnutné aj vyjadrenie detského lekára a/alebo špecialistu (očný lekár, ortopéd, neurológ a i.).
Pre odloženie zaškolenia detí narodených v letných mesiacoch je potrebné dôkladné posúdenie celkovej úrovne vývinu (psychológ) – ak nie sú iné závažnejšie dôvody, odklad nemusí byť najlepšie riešenie, pretože ďalšie zotrvávanie v materskej škole môže šikovné deti „pribrzdiť“ – nerozvíjajú sa optimálne, môžu sa nudiť, ak ostávajú s vekove mladšími deťmi, ktoré sa len učia to, čo ony už vedia.
Na druhej strane sa vyskytujú požiadavky na predčasné zaškolenie – ak dieťa dosiahne vek 6 rokov po 1. septembri daného roku, alebo je ešte mladšie.
Aj v týchto situáciách je potrebné dôkladné posúdenie predpokladov dieťaťa zvládať požiadavky v škole, a to nielen vedomostné, ale tiež emocionálne a sociálne. To znamená posúdiť nielen dosiahnutú úroveň rozumových, poznávacích schopností, ale aj pripravenosť začleniť sa do skupiny spolužiakov, ktorí sú starší, schopnosť spolupracovať, prispôsobiť sa, akceptovať pravidlá, plniť zadané úlohy a ďalšie ukazovatele celkovej úrovne vývinu dieťaťa.
Ak si nie ste istí, ktorý postup je pre Vaše dieťa najvhodnejší, odporúčame konzultovať individuálne možnosti so psychológom z CPP Zlaté Moravce.